Kostol reformovanej cirkvi bol posvätený v roku 1802 z kameňov kostola staršieho pôvodu, ktorý stál na blízkej vyvýšenine Varheď. Roku 1901 bol značne rozšírený a pristavená bola k nemu aj veža. Roku 1922 bol znovu opravený, vymaľovaný a doplnený organom, mramorovým stolom a ešte jedným zvonom.
Reformovaný cirkevný zbor Vajkovce je duchovným domovom všetkých reformovaných severne od Košíc až po Prešov. Patria k nemu diaspóry Chrastné a Kráľovce, a dcérocirkvi Rozhanovce a Beniakovce.
Prvé zmienky o reformovanom cirkevnom zbore pochádzajú z prvej polovice 17. storočia. Vtedy boli Vajkovce dcérocirkvou Drienova. Významným rokom je rok 1680, keď vo Vajkovciach bol zriadený matkocirkevný zbor s vlastným kazateľom. Odkedy ich zbore pôsobilo 25. Zbor bol súčasťou Abovského seniorátu.
V roku 1799 pri vizitácii superintendanta (najvyšší predstaviteľ cirkvi) zbor vrátene dcérocirkvi mal 329 členov. Dva roky na to zbor začal s výstavbou nového tolerančného kostola (bez veže) v centre dediny. Ten nahradil drevený kostol za dedinou a po úprave z roku 1901 slúži dodnes. Kostol bol posvätený v roku 1802. V roku 1823 bola zriadená aj cirkevná škola. V 19. storočí došlo v dedine k dvom rozsiahlym požiarom, ktoré zničili, respektíve poškodili aj cirkevné budovy. Kostol a fara museli byť prestavané, škola dvakrát vybudovaná od základu.
Začiatok 20. storočia znamenal pre zbor veľa zmien. V roku 1901 bol prestavaný kostol v novom štýle, bol zväčšený a bola postavená veža. Odvtedy kostol má súčasnú podobu. V roku 1905 zbor kúpil terajší farský pozemok s budovou, ktorá bola prestavaná na faru a cirkevnú školu. Fara slúžila do roku 1970. Na pozemku bol postavený učiteľský dom, ktorý stojí dodnes.
Po rozpade Uhorska a vzniku Československa v roku 1918 bola zriadená Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Vajkovce boli zaradené do Abovsko- turňanského seniorátu v Predtiskom dištrikte. Po príchode nového duchovného Alexandra Kozára staršieho v roku 1920 prebehla rozsiahla rekonštrukcia cirkevných budov. Počas jeho pôsobenia bola definitívne vyriešená jazyková otázka. V minulosti bol tento zbor dvojjazyčný slovensko-maďarský, ale od roku 1883 sa kázalo iba po maďarsky. Od roku 1932 sa začala zavádzať aj slovenčina, ktorá v niekoľkých rokoch úplne prevážila, a ku koncu 40-tych rokov už maďarské bohoslužby nikto nepožadoval. Počas rokov II. svetovej vojny, keď väčšia časť Reformovanej cirkvi bola územne pričlenená k Maďarsku. Vajkovce zostali na území Slovenska, a teda boli súčasťou Reformovanej cirkvi, ktorú organizoval Organizačný výbor. Zbor patril do Ondavsko-toryského seniorátu. Začiatkom 40-tych rokov celá farnosť s diaspórami a dcérocirkvami mala viac než 600 Členov. Po II. svetovej vojne sa cirkev reorganizovala a Vajkovce po dlhé desaťročia patrili do Západokošického seniorátu.
Obidvaja synovia A. Kozára sa stali reformovanými farármi a Alexander Kozár mladší dokonca slúžil po otcovej smrti vo Vajkovciach v rokoch 1948 až 1959. Vtom období, v čase nástupu socializmu, nastali veľké zmeny v cirkevnom živote. Nová doba bola spojená s protikresťanskou ideológiou, cirkev prišla o svoje majetky, bol obmedzený cirkevný život. Predsa však vo Vajkovciach a dcérocirkvách úplne nezanikol.
V roku 1959 prišiel do zboru nový duchovný, Michal Hudák. ktorý slúžil až do roku 1998. Previedol zbor ťažkým obdobím socializmu, Za jeho pôsobenia boli niekoľkokrát opravené cirkevné budovy, hlavne sa však postavila nové farská budova, ktorá slúži od roku 1971. S príchodom spoločenských zmien po roku 1989 bola dovŕšená ďalšia etapa opravy kostola slávnostnou posviackou v roku 1990. V nových spoločenských pomeroch bola naplnená aj jedna z dávnych požiadaviek slovenských reformovaných kresťanov, mať vlastný seniorát. Boli zriadené hneď dva senioráty s úradnou rečou slovenskou, a prvým seniorom jedného z nich, Ondavsko-hornádskeho, sa stal práve vajkovský farár Michal Hudák. Seniorský úrad bol vo Vajkovciach v rokoch 1994-1996. V 90-tych rokoch boli zboru navrátené mnohé majetky a pozemky, ktoré neboli zastavené, ale ujmy nielen na materiálnom, ale aj na duchovnom živote zostali.
V roku 1998 M. Hudák odišiel po 39-ročnej službe do dôchodku a do zboru prišiel nový duchovný Marián Hamari, ktorý slúži dodnes. Od roku 2000 prebieha rozsiahla rekonštrukcia cirkevných budov: kostola, fary a zborového domu, Bol zakúpený jeden nový zvon, jeden bol opravený a do veže kostola bol umiestnený aj zvon ev. a.v. zboru. Cirkevný spevácky zbor pod vedením kantora Ing. Jána Janovčíka reprezentuje zbor i cirkev na ekumenických i medzinárodných podujatiach. Vo funkcii zborového kantora J. Janovčík nahradil Štefana Maku, ktorý ako kantor pôsobil skoro 50 rokov. Katechétkou zboru je Ing. Gabriela Papcúnová, dcéra farára M. Hudáka. Od roku 2002 zbor vedie omladené presbyterstvo pod vedením kurátora Ing. Rudolfa Fazekáša.
Dcérocirkevné zbory – fílie
K zboru patria dcérocirkevné zbory v Rozhanovciach a Beniakovciach. V Rozhanovciach je 65 členov a v Baniakovciach 56. V obidvoch dcérocirkvných zboroch sa bohoslužby striedajú s evanjelickými a.v. V Rozhanovciach je kurátorkou Eva Hrehorová, v Beniakovciach Ľubomír Halás.
Významné rodiny zboru a kurátori
Z mien rodín, ktoré sa najčastejšie spomínajú medzi zoznamami kurátorov a presbyterov, a ktoré najviac ovplyvnili život cirkevného zboru, môžeme spomenúť: predovšetkým rozvetvenú rodinu Mako, potom Terpo, Čorba, Doľák, Šeňo, Valčiš, Kôver, Nohaj, Mato. V posledných desaťročiach pribudli: Katona, Balia, Butka, Fazekáš, Papcún, Janovčík, Petrilla.
Zoznam známych kurátorov
Ondrej Terpo ( - 1809)
Ondrej Čorba (1809 - 1860)
Ondrej Šeňo (1860 - 1872)
Ján Čorba (1872 - 1875)
Ondrej Čorba (1875 - 1906 )
Ján Čorba (1907 - 1910)
Ondrej Čorba (1910 - 1917)
Štefan Mako - Vyšný (1917 - 1931)
Imrich Mako (1931 - 1948)
Štefan Mato (1948 - 1952)
Štefan Dorák (1952 - 1970)
Ondrej Terpo st. (1970 - 1976)
Ondrej Mako č.39 (1976 - 1982)
Ondrej Mato ml. (1982 - 1994)
Milan Mato (1994 - 2002)
Ing. Rudolf Fazekáš (2002 - )
Duchovní, svojim pôvodom spätí so zborom
Reformovaný cirkevný zbor vo Vajkovciach a v prislúchajúcich dcérocirkvách je významný aj tým, že z jeho prostredia vzišli, alebo sú s ním spojení. mnohí duchovní. Spomeňme aspoň niekoľkých v posledných 50-tych rokoch.
Ján Čontofalský (1916 - 2000),
- pochádzal z Beniakoviec, ako farár slúžil v Lastomíre. Bol aj seniorom a zástupcom biskupa.
Alexander Kozár, ml. (1923 - 2006),
- syn Vajkovského farára A. Kozára st., ktorý vo vajkovskom ref. zbore aj pôsobil ako duchovný v rokoch 1948 - 1959.
Eva Kozárová-Szabóová, nar. 1950,
- dcéra A. Kozára, ml, slúži ako farárka v ref. zbore v Príbeníku.
Péter Kozár, nar. 1952,
- syn A. Kozára, ml., slúži ako ref. farár vo Veľkom Kamenci.
Ľudovít Kozár, nar, 1928,
- druhý syn A. Kozára st., slúžil ako ref. farár v Bohdanovciach.
Štefan Šeňo (1927 - 1994),
- pochádzal z Rozhanoviec. Ako ref. farár slúžil dlhé roky v zbore v Trstenej pri Hornáde.
Ján Katona, (1927 - 2004),
- pôvodom z Vajkoviec ako farár dlhé roky pôsobil v Nižnom Žipove.
Milan Nohaj, nar. 1932 v Rozhanovciach,
- pôsobil v Ref. cirkvi ako farár v ref. zbore v Sečovciach, žije v Rozhanovciach.
Danuška Hudáková, nar. 1954,
- dcéra vajkovského farára M. Hudáka pôsobí ako farárka vo Veľkých Revištiach a je seniorkou Michalovského seniorátu.
Ladislav Fričovský, nar. 1930
- je synom Emila Kleina, učiteľa v ref. škole vo Vajkovciach. Pôsobil ako ev. a. v. farár.
Zoznam duchovných reformovaného zboru vo Vajkovciach
Ján Kassai (1680 - 1698)
Ján Selyebi (1698 - 1702)
František Privigyei (1702 - 1712)
Samuet Szinyei st. (1712 - 1732 )
Samuet Szinyei ml. (1732 - 1748)
Gergely Bartza (1748 - 1752)
Samuel Némedi (1752 - 1755)
Gabriel Göntzi (1755 - 1760)
Jozef Soltész (1760- 1781)
Jozef Sentmiklósi (1781 - 1790)
Ladislav Bunyibai (1790 - 1799)
Ján Bodnár (1799- 1823)
Štefan Bodnár (1823 -)
Štefan Bodnár ml. ( - 1877)
Ondrej Takács (1877- 1881)
Ondrej Pajkoš (1881 - 1883)
Vojtech Kovacs (1884 - 1889)
Karol Sütö (1889- 1898)
Bertalan Frenczel (1898 - 1907)
Karol Erös (1907-1917)
Jozef Szabó (1917- 1920)
Alexander Kozár st, (1920 - 1948)
Alexander Kozár ml. (1948 - 1959)
Michal Hudák (1959 - 1998)
Marián Hamari (1998- )
Návštevy najvyšších predstaviteľov cirkvi
Gabriel Öry - superimedant, vizitácia v roku 1799
Michal Péter - biskup Predtiského dištriktu 1931
Imrich Varga - biskup, 1956: návšteva medzinárodnej delegácie; 1967 posviacka kostola
Eugen Mikó - biskup, 1990: konferencia presbyterov a posviacka kostola, 1994: inštalácia seniora M. Hudáka
Géza Erdélyi - biskup, 2006: inštalácia zborového duchovného M, Hamariho
ThDr. Géza Erdélyi
Je biskupom - duchovným predsedom Synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku od roku 1996.
Ako duchovný pôsobí v zbore v Rimavskej Sobote.
Je duchovným predsedom Konzultatívnej synody maďarských reformovaných cirkvi,
ThMgr. Marián Hamari, ThM.
sa narodil sa v roku 1968 a duchovne vyrastal v reformovanom zbore v Záhore pod vedením duchovného Jána Semjana staršieho. Teologické štúdia absolvoval na Karlovej Univerzite (predtým KEBF) v Prahe (1986 - 1991), Priceton Theologieal Seminary, USA (1991 - 1992) a Fuller Theological Seminary, USA (1994 - 1998).
Do služby v Reformovanej kresťanskej cirkvi bol ustanovený 27, 9, 1992 vtedajším biskupom Dr. Eugenom Mikóom. Slúžil ako kaplán v zboroch: Jenkovce, Tašuľa a Kristy (1992-1993) a Veľké Revištia, Blatná Polianka a Svätúš (1993-1994). V zboroch Vajkovce, Rozhanovce a Beniakovce slúži od roku 1998. Po absolvovaní II. duchovenskej skúšky bol za duchovného Reformovanej cirkvi vysvätený Synodou 8.10.2004. Dňa 18.6.2006 bol Valným zhromaždením vajkovského matkocirkevného zboru zvolený za zborového duchovného ako 25. vajkovský farár.
V súčasnosti je členom Synody Reformovanej kresťanskej cirkvi a v Ondavsko-homádskom senioráte je členom Seniorálnej rady a misijným referentom. Reformovanú cirkev zastupuje vo Výbore Slovenskej biblickej spoločnosti.
