SlovenskýEnglish

Poskytovanie informácií

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Obec Vajkovce môže poskytnúť svojim občanom jednorazovú dávku v hmotnej núdzi na úhradu nevyhnutných a mimoriadnych nákladov, životných potrieb, ktoré nemôžu uhradiť zo svojich bežných príjmov. Jednorazová dávka v hmotnej núdzi sa môže poskytnúť občanovi, ktorý má trvalý pobyt vo Vajkovciach. Občan je v hmotnej núdzi, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav

Potrebujete
- občiansky preukaz
- doklady o príjme žiadateľa a členov rodiny
- žiadosť o poskytnutie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi

Lehota na vybavenie
- do 30 dní

Poplatok
- bez poplatku

Legislatíva
Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov

Opatrovateľská služba

Obec Vajkovce zabezpečuje opatrovateľskú službu, ktorú môže poskytnúť občanovi s trvalým pobytom v obci na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.

Opatrovateľská služba
- je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách a je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnych službách. Či je žiadateľ odkázaný na opatrovateľskú službu, posudzuje posudkový lekár na základe vyjadrenia zmluvného lekára žiadateľa, prípadne správ od odborných lekárov, ktorých žiadateľ navštevuje.

Odľahčovacia služba
- je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá opatruje), ktorou sa poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba, ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať.

Potrebujete

  1. žiadosť o poskytnutie opatrovateľskej služby
  2. návrh na poskytnutie opatrovateľskej služby od lekára
  3. potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok


Lehota na vybavenie
- do 30 dní

Poplatok
- 3,10 € za 1 hodinu poskytovania terénnej opatrovateľskej služby

Legislatíva
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

Sťažnosť je podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým:
- sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánov alebo zamestnancov obce, 
- poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy orgánov alebo zamestnancov obce.

Sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré:
- má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha,
- poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom (napr. Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a pod.),
- je sťažnosťou podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a pod.), alebo
- smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu  (napr. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní).

Sťažnosťou nie je ani podanie
- orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy,
- osoby poverenej súdom na výkon verejnej moci (exekútorov, notárov).

Podávanie sťažnost
Sťažnosť možno podať písomne, ústne do záznamu, telefaxom alebo elektronickou poštou. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha (ďalej len „predmet sťažnosti“) a musí byť sťažovateľom podpísaná.

Sťažnosť musí obsahovať niektoré náležitosti:
- musí z nej byť zrejmé, kto ju podáva, a preto musí obsahovať meno, priezvisko, adresu fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby,
- musí obsahovať predmet sťažnosti a
- musí z nej byť zrejmé, čoho sa sťažovateľ domáha.

Obecný úrad vyhotoví o ústnej sťažnosti, ktorú nemožno vybaviť ihneď pri jej podaní, písomný záznam o ústnej sťažnosti (ďalej len „záznam“). Okrem predchádzajúcich náležitostí, obsahuje deň a hodinu jeho vyhotovenia, názov a adresu, meno a priezvisko zamestnanca, ktorý záznam vyhotovil, ako aj zamestnancov, ktorí boli prítomní pri ústnom podaní sťažnosti.

Obecný úrad nie je povinný záznam vyhotoviť, ak s ním sťažovateľ pri ústnom podávaní sťažnosti nespolupracuje alebo ak sa domáha činnosti Obecného úradu v rozpore s právnymi predpismi.
Ak sťažovateľ odmietne vyhotovenie záznamu, Obecný úrad takúto sťažnosť neprijme. Ak sťažovateľ odmietne záznam podpísať,

Obecný úrad záznam odloží s poznámkou o odmietnutí podpísania. Sťažnosť podaná Obecnému úradu telefaxom alebo elektronickou poštou sa považuje za písomnú iba vtedy, ak ju sťažovateľ do piatich pracovných dní od jej podania písomne potvrdí podpisom, inak sa sťažnosť odloží. Lehota na vybavenie sťažností začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia písomného potvrdenia. Ak písomné potvrdenie obsahuje iné údaje než sťažnosť podaná telefaxom alebo elektronickou poštou, Obecný úrad sťažnosť podanú telefaxom alebo elektronickou poštou odloží. Sťažnosť podaná Obecnému úradu elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom sa považuje za písomnú sťažnosť.

Podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu.

Utajenie totožnosti sťažovateľa
Totožnosť sťažovateľa je Obecný úrad povinný utajiť, ak o to sťažovateľ požiada.

Ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale predmet sťažnosti neumožňuje jej prešetrenie bez uvedenia niektorého z údajov o jeho osobe, Obecný úrad o tom sťažovateľa bezodkladne upovedomí. Súčasne ho poučí, že vo vybavovaní sťažností bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením potrebného údaja o svojej osobe. Sťažnosť, v ktorej sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti, na ktorej vybavenie Obecný úrad nie je príslušný, najneskôr do desiatich pracovných dní od jej doručenia vráti sťažovateľovi s uvedením dôvodu.

Prijímanie sťažností
Obecný úrad je povinný sťažnosť prijať. Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie nie je príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom upovedomí sťažovateľa. Obecný úrad nepostúpi sťažnosť podľa § 8 ods. 3 zákona.

Lehoty na vybavenie sťažnosti
Obecný úrad je povinný sťažnosť vybaviť do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže starosta obce alebo ním splnomocnený zástupca lehotu podľa predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Obecný úrad oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu.

Povinnosť spolupráce sťažovateľa
Obecný úrad je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu (§ 6 ods. 2 zákona) písomne vyzvať sťažovateľa na spoluprácu s poučením, že v prípade neposkytnutia spolupráce alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote, sťažnosť odloží podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona. Lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je 10 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi. Sťažovateľ môže v odôvodnených prípadoch, ak preukáže, že lehota na poskytnutie spolupráce nie je dostatočná, písomne požiadať o jej primerané predĺženie.

Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti
Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona.

Ak má sťažnosť viacero častí, musí písomné oznámenie obsahovať výsledok prešetrenia každej z nich. Ak je podanie sťažnosťou iba v časti, výsledok prešetrenia sa písomne oznamuje iba k tejto časti.

Opakovaná sťažnosť
Opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť je sťažnosť toho istého sťažovateľa, v tej istej veci, ak v nej neuvádza nové skutočnosti.

Na vybavenie opakovanej sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, ktorý predchádzajúcu sťažnosť vybavil, ak to nie je v rozpore s § 12 zákona. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti, o čom vyhotoví záznam. Pri vyhotovení záznamu postupuje primerane podľa § 19 zákona. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona.
Ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavená správne, orgán verejnej správy túto skutočnosť oznámi sťažovateľovi s odôvodnením a poučením, že ďalšie opakované sťažnosti odloží. Ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že nebola vybavená správne, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví.

Legislatíva
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach

Petícia je listina, pod ktorú sa podpisujú občania, a tým sa v konkrétnej veci obracajú na orgány verejnej moci (štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy – obce, vyššie územné celky) s návrhmi, žiadosťami, výzvami, prípadne sťažnosťami či protestom. Petíciou možno žiadať, navrhovať či prejaviť množstvo vecí.

Petíciou sa možno obrátiť len na tzv. orgány verejnej správy. Ak teda chcete presadiť niečo v obci, je možné obrátiť sa na obec všeobecne, alebo možno petíciu adresovať priamo starostovi či obecnému zastupiteľstvu.

Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, alebo k roznecovaniu nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov alebo k násiliu alebo hrubej neslušnosti. Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť. Výkon tohto práva nesmie byť nikomu na ujmu.

Petičný výbor
Na zostavenie petície, obstaranie podpisov pod ňu a doručenie petície orgánu verejnej správy, v tomto prípade Obecnému úradu vo Vajkovciach môžu osoby podávajúce petíciu vytvoriť petičný výbor. Petičný výbor nie je právnickou osobou. Členovia petičného výboru sú povinní určiť osobu, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na ich zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov.

Zhromažďovanie podpisov pod petíciu
Každý má právo akýmkoľvek spôsobom neodporujúcim zákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľne uvedie k podpisu svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu; právnická osoba uvedie svoj názov a sídlo, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby oprávnenej konať v jej mene. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahom petície riadne oboznámili pred jej podpísaním.

Na tento účel sa môžu petície a podpisové hárky vystaviť na miestach prístupných verejnosti. Na to nie je potrebné povolenie orgánu verejnej správy, nesmie však nastať obmedzenie cestnej premávky, rušenie verejného poriadku ani iné obmedzenie práv a právom chránených záujmov iných osôb. K podpisu sa nesmú žiadnym spôsobom nútiť. Zhromažďovaním podpisov na mieste prístupnom verejnosti možno poveriť osobu, ktorá dovŕšila vek 16 rokov. Ak podpisové hárky neobsahujú text petície, musia sa označiť tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi; na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu každej osoby, ktorá petíciu zostavila, alebo osoby, ktorá je určená na styk s orgánom verejnej správy. Ak petíciu podporil väčší počet osôb, musia osoby podávajúce petíciu uviesť pod jej textom počet priložených podpisových hárkov. Podpisové hárky sa musia priebežne číslovať.

Podávanie petícií
Zákon o petičnom práve nestanovuje počet podpisov, ktorý je potrebný na vybavenie petície, a preto v zásade platí, že orgán verejnej správy je povinný sa zaoberať petíciou s akýmkoľvek množstvom podpisov. V niektorých prípadoch však osobitné zákony minimálny počet podpisov stanovujú. Napríklad na oprávnenosť petície za vyhlásenie miestneho referenda a za hlasovanie o odvolaní starostu je potrebné, aby petíciu podpísalo aspoň tridsať percent oprávnených voličov (obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a dovŕšili 18 rokov veku).

Obec je povinná prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne oznámi do 30 dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov osobe, ktorá podala petíciu, alebo osobe určenej na styk s orgánom verejnej správy.

Ak nie je možné vybaviť petíciu v tejto lehote, Obec písomne oznámi osobe, ktorá ju podala, že petícia bude vybavená v ďalšej 30-dňovej lehote. Ten, kto podal petíciu, je na požiadanie príslušného orgánu verejnej správy povinný v primeranej lehote poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri vybavovaní petície. Ak bez vážneho dôvodu neposkytne súčinnosť, Obec nie je povinná petíciu vybaviť. O tomto následku musí byť ten, kto podal petíciu, písomne poučený už pri požiadaní o súčinnosť pri vybavovaní petície. V čase od požiadania o súčinnosť do jej poskytnutia neplynú lehoty na vybavovanie.

Legislatíva
Zákon č. 85/1990 Z.z. o petičnom práve

Virtuálny cintorín obce Vajkovce nájdete na adrese: http://www.vajkovce.cintoriny.sk

Právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá musí mať písomnú formu.

Výber alebo pridelenie hrobového miesta sa eviduje na obecnom úrade, kde sa uzavrie zmluva o prenájme hrobového miesta. Pri uzavretí zmluvy je potrebné na mape cintorína identifikovať príslušné miesto, následne na toto hrobové miesto poverená pracovníčka vytvorí nájomnú zmluvu a nájomca uhradí nájomné v príslušnej výške.

Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, nesmie byť vypovedaná  skôr ako po uplynutí tlecej doby na pohrebisku.

Uzavretím nájomnej zmluvy obec prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové  miesto na uloženie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov .

Nájomné je povinný nájomca hrobového miesta uhradiť prevádzkovateľovi, pri uložení ľudských pozostatkov do hrobu, na celú tleciu dobu.

Dĺžka tlecej doby  
Hrob                                                                            10 rokov
Hrobka 20 rokov
Cintorínske poplatky  
Jednotlivé typy hrobových miest na desať rokov  
jedno hrob  33,20 €
dvoj hrob 66,40 €
detský hrob 16,60 €
urna  16,60 €
Jednorázový poplatok za novú hrobku (nie nájom)  
Občania s trvalým pobytom v obci  
jedno hrob 16,50 €
dvoj hrob 33,00 €
Občania bez trvalého pobytu  
jedno hrob 100,00 €
dvoj hrob 200,00 €
Prechodné uloženie zomrelého v chladiacom zariadení domu smútku 3,32 € / 1 deň


Úmrtie doma 
Ak nastalo úmrtie doma, prvou povinnosťou je zavolať lekára z pohotovostnej služby, ktorý vykoná obhliadku mŕtveho ľudského tela a vystaví list o prehliadke mŕtveho, v prípade potreby nariadi pitvu.

Následne je potrebné kontaktovať pohrebnú službu a zosnulého previezť do domu smútku. Príbuzní sa môžu rozhodnúť, kam dajú svojho zosnulého previezť, avšak u nás je možnosť umiestnenia do Domu smútku Vajkovce. V tomto prípade pozostalá rodina vybavuje všetky potrebné náležitosti na obecnom úrade.

Na matriku je treba priniesť list o prehliadke mŕtveho, občiansky preukaz zosnulého a občiansky preukaz osoby, ktorá pohreb vybavuje.

Ak chcú pozostalí cirkevný pohreb, po vybavení týchto formalít, môžu navštíviť farský úrad a zosúladiť termín pohrebu s možnosťami pohrebnej služby.

V prípade, že úmrtie nastalo v nemocnici, resp. v inom zariadení, prevoz zosnulého zabezpečujú pracovníci zariadenia.
 
Potvrdenie o účasti na pohrebe
Potvrdenie o účasti na pohrebe (vybavovanie pohrebu) vydáva obecný úrad na počkanie.

Legislatíva
Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve
VZN č. 04/2012 o výstavbe, správe, údržbe a prevádzkovaní pohrebiska na území obce Vajkovce „Prevádzkový poriadok pohrebiska“

Virtuálny cintorín obce Vajkovce nájdete na adrese: http://www.vajkovce.cintoriny.sk

Túto časť upravuje zákon č. 211/200 Z. z. - Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

V zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona Obecný úrad  oznamuje, že informácie súvisiace s činnosťou samosprávy obce môžu občania i záujemcovia o informácie získať:

  • na oficiálnej webovej stránke obce,
  • na Obecnom úrade v (adresu nájdete v časti Kontakt)
  • na informačnej tabuli úradu.

O informácie môžete požiadať obecný úrad: 

  • ústnou formou priamo na Obecnom úrade (adresu nájdete v časti Kontakt, počas úradných hodín OcÚ, 
  • písomnou formou na adrese, ktorá je uvedená v časti Kontakt
  • elektronickou poštou na e-mail podateľne (adresu nájdete v časti Kontakt)

Žiadatelia sú evidovaní na Obecnom úrade obce a žiadosti budú posudzované postupne ako boli doručené. Uprednostnení sú obyvatelia obce. V prípade uvoľnenia bytu budú žiadatelia postupne podľa poradia vyzvaní k doloženiu potrebných dokumentov.

Usporiadateľ verejných kultúrnych podujatí na území obce je povinný písomne oznámiť zámer zorganizovať podujatie na území obce Obecnému úradu, najneskôr 7 dní pred uskutočnením podujatia. V odôvodnenom prípade možno oznámenie podať aj v kratšom termíne.

Zmeny údajov uvedených v oznámení je povinný usporiadateľ podujatia oznámiť bezodkladne.

Verejnými kultúrnymi podujatiami sú verejnosti prístupné divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia, koncerty, hudobné a tanečné produkcie, výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti, festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia, tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy. Za kultúrne podujatia sa považujú aj verejnosti prístupné artistické produkcie, cirkusové a varietné predstavenia.

Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov.

Potrebujete

  • oznámenie o konaní verejného kultúrneho podujatia; 

Poplatky

  • bez poplatku;

Vzor žiadosti nájdete tu: 

Legislatíva

Zákon č. 96/1991 Z.z. o verejných kultúrnych podujatiach

Zákon č. 315/1992 Z. z. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach

Dokumenty na stiahnutie:

V oblasti občianskoprávnych vzťahov vzniká množstvo sporov pri uplatňovaní vlastníckych práv. Riešenie týchto sporov je právomoci súdov. Obce ako samosprávne orgány nie sú oprávnené tieto spory riešiť, pôsobia na účastníkov v tom smere aby medzi nimi došlo k dohode o odstránení sporných záležitostí (§ 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

Pri zrejmom porušení pokojného stavu môže obec podľa § 5 Občianskeho zákonníka rozhodnutím predbežne zásah zakázať alebo uložiť aby bol obnovený predošlý stav.

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany u starostu obce.

Predbežná ochrana pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka) spočíva v práve fyzickej osoby alebo právnickej osoby domáhať sa nápravy u obce uvedením do pôvodného faktického (predošlého) stavu, a to výlučne vtedy, ak došlo k zrejmému zásahu do takéhoto pokojného stavu – bez ohľadu na právny stav. Obec môže predbežný zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

Obec zastupuje starosta obce. Ochrana podľa § 5 OZ je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, podľa ktorej ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Predpokladom poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 5 OZ zo strany obce je, že zrejmý zásah do pokojného stavu trvá, alebo ak hrozí nebezpečenstvo jeho opakovania.

Starosta obce nerieši a ani nemôže riešiť v súvislosti s uplatnením postupu podľa § 5 OZ právne otázky konkrétneho prípadu. Rieši iba skutkové otázky, pričom vychádza zo skutkového stavu, aký tu bol pred zásahom do pokojného stavu. Obec sa snaží o obnovenie pôvodného pokojného stavu.

Ak obec má za to, že k zásahu do pokojného stavu skutočne došlo vo veci rozhodne. Rozhodnutie má spravidla povahu predbežného opatrenia. Obec sa v konaní nezaoberá otázkou, či zásah do pokojného stavu bol v súlade s právom alebo v rozpore s ním. Zisťuje iba, či boli splnené podmienky považované OZ pre rozhodnutie.

Tieto podmienky sú dve:

  • musí ísť o zrejmé porušenie pokojného stavu; za také porušenie je treba považovať zásah, ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav (posledný). V praxi sú typické obzvlášť zásahy v oblasti tzv. susedských práv (§ 127 OZ);
  • existencia pokojného stavu; ide o posledný pokojný stav pred zásahom.

Starosta obce vo veci môže rozhodnúť buď tak, že rušiteľovi prikáže v stanovenej lehote obnoviť pôvodný stav pred zásahom (porušením), alebo rušiteľovi zakáže zásah do pokojného stavu, prípadne oboje. Pokojný stav, ktorý sa má obnoviť, alebo zachovať musí byť v rozhodnutí presne, jasne a určito vyjadrený, aby rozhodnutie bolo vykonateľné. V niektorých situáciách môže na riešenie vzniknutého problému postačovať pohovor. Uplatnenie tohto postupu podľa § 5 OZ má význam najmä pri rôznych susedských sporoch pochádzajúcich napr. z obťažovania vodou, snehom zo susedovho pozemku, hlukom, prachom, tienením…

Ak sa dotknutý občan rozhodne riešiť vzniknutý spor cez obec, tak to môže urobiť dvoma spôsobmi:

  • písomne zašle žiadosť adresovanú starostovi obce a v žiadosti podrobne popíše pokojný stav pred zásahom, uvedie dôkazy, svedkov…
  • osobne na podateľni obecného úradu, kde sa spíše písomná žiadosť o riešenie.

Osoba, ktorej práva boli ohrozené či narušené zásahom inej osoby (osôb), sa nemusí obrátiť na obec a môže sa domáhať ochrany svojich práv priamo na súde. Ak sa ale na obec obráti, tá je oprávnená a povinná konať podľa § 5 OZ.

Legislatíva

Zákon č. 40/1964 Zb. (občiansky zákonník)

Rybársky lístok vydáva obec, v Bratislave a v Košiciach mestská časť na základe ústnej žiadosti fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva:

  • týždenný,
  • mesačný,
  • ročný,
  • trojročný.

Poplatky

  • týždenný rybársky lístok 1,50 €
  • mesačný rybársky lístok 3,00 €
  • ročný rybársky lístok 7,00 €
  • trojročný rybársky lístok 17,00 €

Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok môže vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.

Povolenie na rybolov vydáva užívateľ (užívateľom je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len "ministerstvo") pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri). Povolenie na rybolov vydáva užívateľ v limitovanom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zarybňovací plán. 

Rybársky lístok, povolenie na rybolov, prípadne osobitné povolenie na rybolov, je osoba  povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predložiť na požiadanie príslušníka Policajného zboru, príslušníka obecnej polície alebo členovi rybárskej stráže.  Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verejné listiny a sú neprenosné.

Od poplatku sú oslobodení

  • žiaci a študenti stredných a vysokých škôl študijných odborov s výučbou rybárstva, zamestnanci štátnej správy s ústredným riadením rybárstva, ktorí majú v pracovnej zmluve aktívne vykonávanie rybárstva, odborní zamestnanci na úseku rybárstva, ak majú vykonávanie rybárstva vo svojej pracovnej zmluve, zamestnanci Slovenského rybárskeho zväzu, rybárski hospodári a ich zástupcovia a osoby ustanovené ako rybárska stráž po predložení potvrdenia o výkone pracovnej náplne alebo povolania, 
  • cudzinci, ktorí prídu do Slovenskej republiky na pozvanie alebo so súhlasom prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, 
  • osoby do 15 rokov.